Navigácia

Odoslať stránku e-mailom

Obsah

Kostol

Veľký-Lég

Veľký-Lég (Bratislavská stol.). Písomne spomínaný od r. 1239. Ako stará farnosť sa objaví v Pázmányiho súpise, podobne aj v listine z roku 1390. O tomto hovorí aj jeden neuverejnený spis v archíve bratislavskej kapituly o milodaroch pre légsku farnosť svätej Alžbety; podobný je aj neuverejnený spis z roku 1436 v archíve légskej farnosti. Okrem toho pamätné knihy farnosti koncom XVII. storočia podrobne informujú o zrúcaní tunajšej predchádzajúcej, starej farnosti a o stavbe novej na jej mieste.

 

Pri tejto príležitosti mali naďabiť pod starým kostolom na podzemné klenby a cesty, ako i na múry rozsiahlejšej a pevnejšej základnej stavby.

Novší katolícky farský kostol sal v tom čase stavať arcibiskup Szelepcsényi, čiže v roku 1679. Aj toto je vzhľadná renesančná budova ako všetky arcibiskupom tu postavené kostoly (ako tomášovský, čakanovský a malinovský).
Na dekoratívnom mramorovom oltári stojí šikovne zhotovená socha maďarskej svätej Alžbety. Podľa pamätných listín farnosti mal byť tento oltár neskoršou nadáciou grófky Viczayovej. Popri tom si pripomenú tradičnú žitnoostrovskú legendu, podľa ktorej aj Lég mal byť jednou z farností, ktoré boli založené sv. Štefanom na počesť 12 apoštolov a pôvodne mal byť zasvätený sv. Ondrejovi a sv. Alžbeta sa stala patrónkou až novopostaveného kostola alebo oltára. Tento údaj však aj tu vyvracia dokument z roku 1390, ktorý tu rovno uvádza farnosť sv. Alžbety.

 

Vo vonkajšej uzatvárajúcej stene svätyne kostola je umiestnený starší kamenný reliéf; nakoľko sa dá z ošúchaného diela vybrať, je na ňom vidieť poprsie ženy zahalené šatkou; nedá sa považovať za náhrobník alebo za postavu Panny Márie a je pravdepodobné, že bolo súčasťou nejakého umeleckého diela starého kostola.

Archeológiai Közlemények. Ipolyi Arnold:
Csallóköz műemlékei, 113-114. str.

 

Kunsthistorik Gábor Húshegyi videl takmer o 150 rokov neskoršie lehnický kostol a kaštieľ takto:


Veľký Lég (Nagylég, Lehnice). - Interiér rímskokatolíckeho kostola pozostáva z jedinej lode a z svätyne s viachranovým uzáverom. Socha svätej Alžbety na hlavnom oltári vznikla koncom 17. storočia. Baroková kazateľnica je rovnako stará ako budova, kým vedľajšie oltáre sv. Štefan, Pieta a Panna Mária boli zhotovené začiatkom 19. storočia. Vo vonkajšej stene presbytéria dodnes vidieť kamennú ženskú postavu zahalenú šatkou.