Navigácia

Odoslať stránku e-mailom

Obsah

Heraldika

 

Erb je stredoveký znak založený na používaní zbraní, najčastejšie má tvar štítu, ktorý používali alebo používajú  Heraldika
jednotlivci či útvary ako rozlišovací znak. Zobrazenie najstaršieho a najhodnovernejšieho erbu v heraldike pochádza z XII. storočia z územia dnešného Francúzska a Anglicka. Erbové znaky mohli dostať šľachtici za mimoriadne zásluhy vo vojnách, na rytierskych turnajoch, ba i za hrdinský boj s divou zverou. Nie je zriedkavý ani taký prípad, keď za svoju vernosť dostali erb aj dvorania kráľov, cisárov, či arcikniežat. V XIII. storočí mal už každý šľachtic svoj erb, a tak sa stal neodlučiteľným znakom, symbolom panujúcej spoločenskej vrstvy.

Základné pravidlá tvorby erbov vypracovali v XIII. - XIV. storočí. Dôležitú úlohu mala farebnosť erbu a čitateľnosť jeho znakov. Z tejto požiadavky vyplývalo, že ak je základ svetlý, znaky majú byť tmavé a naopak. Takže v heraldike používajú dva základné kovy - zlato (niekedy ho zobrazujú žltou farbou) a striebro (zobrazované bielou farbou). Okrem toho sa používajú štyri tmavé farby: červená, modrá, zelená, čierna. Ďalej sa používajú aj kožušiny - hermelín (biely s čiernymi chvostíkmi) a soboľ (bielo-červený).

Heraldika neumožňuje používanie farebných odtieňov, ba ani umiestnenie farby na kov, či kovu na farbu. V XVI. storočí erb stráca svoju pôvodnú funkciu (je organickou súčasťou rytierskeho odevu, výzbroje) a stane sa  výlučne symbolom výsadného postavenia jednotlivca majetku. Aj tvorcovia erbov sa čoraz viac prispôsobujú vkusu doby a nie vždy dodržiavajú zásadu zámeny farby na kovu, ba používajú aj heraldikou neprípustné farby.

Začiatky používania mestských erbov možno umiestniť do polovice XIV. storočia. Mestské pečate však začali používať už oveľa skôr, od polovice XIII. storočia. Mnoho miest jednoducho prevzalo znaky z pečate do erbu. Z tohto hľadiska korene heraldiky niekdajšieho uhorského kráľovstva siahajú k znakovým pečatiam z XIII. storočia dvoch významných miest - Ostrihomu a Budína.

Mestá sa neuspokojili s prvkami z kráľovského erbu na svojom štíte. Na erbe sa vyskytujú stavby daného mesta, pod vplyvom náboženstva stredoveku sú tam náboženské postavy, ochranní svätí, cirkevné motívy, charakteristické rastlinné a zvieracie motívy. Podobne ako v mestách aj v poľnohospodárskych mestečkách a obciach sa veľmi skoro začala používať pečať. Koncom XIX. storočia sa na území Monarchie uskutočnili územnosprávne zmeny (spojenie obcí, organizácia notárstva). Na prelome storočia centrálne určovali názvy obcí a používanie pečate. Kresbu erbových pečatí posudzoval Uhorský krajinský archív. Heraldickým výborom preštudované pečate a v nich použité kresby z erbu sa nachádzajú v zbierke Altenburger - Reső v Maďarskom krajinskom archíve.

Keďže obec Lehnice vznikla zlúčením viacerých obcí, do dnešného dňa nemá erb, či historickú pečať, ktorá by mohla byť základom pre naprojektovanie erbu.

Pri vypracovaní projektu pre erb obce slúžili ako základ v súlade s pravidlami heraldiky erby šľachtických rodín Benyovszkých, Bacsákovcov, a Petőczovcov.

Spodné dve tretiny erbového štítu sú zelené, horná tretina je modrá. V spodnej časti sa uprostred zeleného poľa nachádza stužkou previazaný zlatý pšeničný snop, po jeho dvoch stranách sú zvisle umiestnené dva strieborné šípy (strelkou dole). Na vrchole erbu sa uprostred modrého poľa nachádza zlatá listová koruna.

Erb obce Lehnice, ktorý schválilo zasadnutie mestského zastupiteľstva 25. septembra 1997, vychádza z historicky podložených erbov šľachtických rodín, ktoré mali veľkostatky v tých usadlostiach, ktorých zjednotením vznikla súčastná obec Lehnice.
Zobrazenie zlatého pšeničného snopu poukazuje na hlavnú činnosť tunajšieho obyvateľstva. Poľnohospodárstvo bolo v minulosti a je i v súčasnosti hlavným zdrojom obživy. Pestovanie pšenice a teplomilných rastlín, ktoré vyžadujú veľa slnka a úrodnú pôdu, vo významnej miere určili len charakter krajiny, ale aj životný štýl obyvateľstva.

Motív pšeničného snopu pochádza z erbu rodiny Petőczovcov. Strieborné šípy však poukazujú na erb rodiny Bacsákovcov (v ňom je zlaté krídlo prestrelené strieborným šípom). Zlatá koruna pochádza z erbu rodiny Benyovszkých.
Pri výbere farieb poslúžili už vymenované erby - zlatý pšeničný snop, zlatá koruna, strieborný šíp. Štítové pole tvoria dve farby - modrá a zelená, ktoré sa v rovnakej miere nachádzajú v erboch všetkých troch rodín.

 

Význam použitých motívov, symbolika farieb a kovov

 

Pšeničný klas, obilný snop: už aj v dávnych historických časoch symbolizovali poľnohospodárstvo, bohatú úrodu. V rímskej mytológii bola Ceres bohyňou poľnohospodárstva. Jej postava sa neskoršie stala symbolom leta ako jedného zo štyroch ročných období. Zviazaný obilný snop je obrazom, symbolom spolupatričnosti, porozumenia.
V kresťanstve symbolizuje obilný klas Sviatosť oltárnu, poukazujúc na chlieb Poslednej večere (preto sa obilné klasy a strapce hrozna často objavujú aj na liturgických predmetoch).
Šíp: podľa tradície ho môžeme považovať za zbraň, či symbol trestu, napr. v kresťanstve Boh vo svojom hneve posiela na hriešne ľudstvo šípy, ale ľudí ochraňuje Ježiš Kristus a Panna Mária. Šíp je súčastne aj symbolom lásky (Amorove šípy v antickom umení) - viď. napríklad šípom prestrelené horiace srdce ako symbol mystickej lásky k Bohu.
Strelka šípu smeruje nadol, čiže nesymbolizuje nebezpečnú zbraň, ale poklonu pred vedomou silou, ktorá je vyjadrená v dominantnej sile klasov.
Koruna: je symbolom najvyššej, najdôležitejšej moci, víťazstva a odmeny.
Zelená farba: je symbolom nádeje, nesmrteľnosti, vzkriesenia, ale aj jari a tradične i bohatstva polí.
Modrá farba: je symbolom vôd, nebies a vzduchu, ale súčastne je i farbou spravodlivosti, vernosti a dôvery.
Kovy - zlato: symbolizuje dobrosrdečné Slnko, svetelné lúče, večnosť v čase. V antickej literatúre, v Ovídiovom Zlatom veku zobrazuje obdobie nevinnosti, harmóniu prírody a ľudského života. V tomto veku panuje Saturnus, staroveký rímsky boh poľnohospodárstva. Zlato vyjadruje velebnosť, vznešenosť, vieru, morálku a cnosť.
Kovy - striebro: je symbolom múdrosti, činnosti a nevinnosti.

 

19062_19063_190619081910

19211923192519381939