Obsah
Známe rodiny
Benická rodina Bacsákovcov mala už v XVII. storočí dôležitú úlohu v Bratislavskej stolici. Už v šľachtickom súpise z roku 1755 spomínajú meno Józsefa a Jánosa z tejto rodiny. János bol podžupanom v Bratislavskej stolici (1764), neskoršie bol radcom na uhorskom kráľovskom miestodržiteľstve (1787). József bol tiež radcom (1770).
Rodina Bacsákovcov vlastní značné majetky od prvých desaťročí vo Veľkom Légu, v Masníkove, v Kračanoch a zemepanskými právami vlastní takmer celú obec Sása.
Prímenie si píše od obce Benice. Šľachtický titul získal Kristóf.
Medzi významných členov rodiny Bacsákovcov patril farár Zsigmond Benický Bacsák, bratislavský kanonik. Zomrel 28.apríla 1784. Pochovaný je v Trnave. Vykonával aj vedeckú prácu v duchu doby.
Miklós Bacsák bol v minulom storočí úradným hlavným právnym zástupcom Bratislavskej stolice. Podľa dobových záznamov: "...vynikol svojou pravdymilovnosťou a horlivosťou".
Jeho syn Pál Benický Bacsák sa narodil v Sáse roku 1836. Pôsobil na viacerých postoch v Bratislavskej stolici; bol stoličným podnotárom (1861), stoličným hlavným notárom (1867) a potom podžupanom stolice. Dobové záznamy hovoria, že: "...mal mimoriadne organizačné schopnosti". V roku 1880 zanechal miesto podžupana a v rodine Pálffyovcov prijal miesto riaditeľa majetku.
Brat Pála Bacsáka, István žil v Sáse a gazdoval. Ďalším členom rodiny je Kálmán Bacsák, ktorý zomrel v roku 1880 ako predseda sirotskej stolice.
Staršia generácia sa ešte môže pamätať na dr. Kálmána Bacsáka, na jeho prácu vo verejnom živote a vo verejnej správe. Bol hlavným slúžnym šamorínskeho okresu. Narodil sa v Bratislave 13.apríla 1883. Vyššie spomínaný Kálmán je jeho otec, matka Jozefína Lángová. Mladý Kálmán začal svoje právnické štúdiá na rozhraní storočia (1901-1905) v Bratislave, doktorský diplom získal na Právnickej univerzite v Kluži. Svoju kariéru začal v roku 1905 v Bratislave, kde prijal službu na štátnom zastupiteľstve. Tu pracoval do roku 1922, od roku 1935 bol vládnym komisárom verejnej správy v Čadci. Okrem materinského jazyka hovoril po nemecky, po francúzsky aj po slovensky.
Erb rodiny Bacsákových :
V modrom poli zelené trojvŕšie, strieborným šípom prestrelené zlaté krídlo medzi dvomi zelenými palmami. Ďalej vpravo hľadiaca rytierska prilba s charakteristickým mriežkovaním. Ozdobou prilby tvorí pancierové rameno, ktoré sa opiera o korunu a drží zelený vavrínový veniec.
Péter Petőcz získal erbovú šľachtickú listinu od Márie Terézie. György je roku 1843 v Bratislave hlavným notárom stolice, neskoršie podžupanom. V roku 1849 zomrel martýrskou smrťou. István a Gyula sú v roku 1861 podnotármi Bratislavskej stolice. Jenő je stoličný hlavný notár. János je c. a k. plukovník. Rodina mala v prvej polovici XIX. storočia zemepanské práva v obciach Kvetoslavov, Veľký Lég a Predná Potôň. Vlastnila aj samotu Vörösbúzahely.
Rodina Petőczovcov vystupuje v dejinách stolice dve storočia. Martýr György bol poslancom v Uhorskom sneme v roku 1844. Jeho brat Vendel bol v štyridsiatych rokoch tabulárnym sudcom. Jeho syn Gábor bol predsedom bratislavskej kráľ. súdnej stolice a členom stoličného výboru. István Petőcz bol stoličným sudcom a v roku 1867 predsedom sirotskej stolice, Sándor Petőcz bol stoličným sudcom. Jeho syn, Jenő bol hlavným notárom Bratislavskej stolice, Kálmán Petőcz zas masníkovským statkárom.
Erb rodiny Petőczových:
V modrom poli na zelenej lúke stojí vľavo biely baran, ktorý vykročí smerom k zlatému obilnému snopu na pravej strane erbového štítu. Rytierska prilba má vpredu charakteristické mriežkovanie. Ozdobu prilby tvorí rameno v modrom odeve, ktoré sa opiera o listovú korunu a drží brko. Farby prikrývadiel sú modrá-zlatá a červená-strieborná.
"Gróf a šľachtic Benyovszký a Urbanovszký. Rodina sa odvodzuje od bána Michka, ktorý žil pravdepodobne v dobe kráľa Abu Samuela. Jeho potomkovia prekvitali pod menom Vághy do čias Karola Róberta, keď ich ako účastníkov atentátu na Zácha Feliciana vyhostili z krajiny a oni ušli do Poľska. Odtiaľ sa vrátili v dobe kráľa Žigmunda - a ako sa hovorí - Benjamín a Urban, dvaja bratia, ktorí sa zúčastnili v nikopolskej bitke roku 1396. Za zásluhy kráľ Žigmund znova prijal dvoch bratov medzi domácu šľachtu v roku 1423 a obdaroval ich majetkami pozdĺž Váhu. Benjamínovo bydlisko bolo pomenované Beňova Lehota a Urbanovo Urbanov a tak pochádza rodina Benyovszkých od Benjamína a rodina Urbanovszkých od Urbana. Benyovszký a urbanovszký majetok ešte dlho vlastnili tieto dve vetvy spoločne aj prímenie si píšu obidve už rozdelené rodiny rovnako podľa obidvoch miest."
Nagy Iván: Magyarország családjai, Pest, 1862
"Zo synov rozvíjali rodinu ďalej Adam a Burian. Potomkom Buriana bol Samuel (1758), ktorý dosiahol hodnosť generála. Jeho syn Móric (1753-1786) bol slávnym cestovateľom, Emanuel (1753-1799) bol plukovníkom, ktorý získal grófsky titul (1772). Jeho syn Žigmund (1798-1873) bol členom Maďarskej Akadémie vied, jeho syn Sándor (nar. 1838) bol poslancom Uhorského snemu.
Rodina mala v prvej polovici XIX. storočia zemepanské právo v obciach Veľký Lég, Predná Potôň a na samote Kondoros. B. Benjamín a Urban získali v roku 1423 erbovú listinu od kráľa Žigmunda.
Magyarország vármegyéi és városai; Pozsony vármegye
Členovia rodiny Benyovszkých, ktorí sa narodili vo Veľkom Légu alebo tam žili: Ľudovít sa narodil vo Veľkom Légu 3. septembra 1824, zomrel v roku 1908. Mária sa narodila vo Veľkom Légu 8.júna 1865., zomrela v Marianke 29. júna 1929. Alžbeta sa narodila vo Veľkom Légu v roku 1871, zomrela v roku 1931. Beňo Móric Štefan sa narodil vo Veľkom Légu 8.apríla 1872, zomrel v Budapešti 4.februára 1936. Rudolf sa narodil 29.septembra 1874, zomrel vo Veľkom Légu 25.decembra 1955.
Erb Benyovszkých:
Na modrom štíte na zelenom kopci je umiestnená ležiaca zlatá koruna (bez perál, s rozetovou výzdobou), z ktorej vyrastá strieborný polmesiac. Na hrotoch polmesiaca sú umiestnené šesťcípe zlaté hviezdy. Ozdobou prilby tvorí koruna s vystupujúcim polmesiacom na hrotoch s dvomi hviezdami. Zo stredu polmesiaca vystupuje pštrosie pero. Prikrývadlá prilby sú modrej a striebornej farby.